Ozónová dezinfekcia

Ozón zabíja všetky známe baktérie, vírusy, zápachy, plesne a iné mikroorganizmy rýchlo a dokonalo. 

VÝROBA OZÓNU

Pomocou generátorov ozónu
Technológia prúdenia vzduchu cez elektrické pole, v ktorom vzniká tzv. „tichý výboj“, ktorého elektrický prúd štiepi molekuly kyslíka na jednoatómové radikály. Tie sa následne spájajú s molekulami kyslíka a dochádza k vzniku ozónu (metóda koronového výboja). Výhodou je vysoká produkcia ozónu pri nízkom príkone elektrickej energie

Generátor ozónu nenahradzuje umývanie, vysávanie, pranie či tepovanie (teda žiadne mechanické čistenie).

    1. Najsilnejšie oxidačné činidlo
      Ozón je najsilnejšie oxidačné činidlo (oxidant) až 50x účinnejší ako chlór (Cl) a niekoľko stokrát, ako najčastejšie používané dezinfekčné prostriedky na báze chlóru.
    2. Najúčinnejší dezinfekčný prostriedok
      Ozón je v súčasnosti najúčinnejší dezinfekčný prostriedok, zabíja rôzne patogény v priebehu niekoľkých sekúnd (už v nižších koncentráciach) narozdiel od iných oxidantov. Neexistujú žiadne vírusy, baktérie, plesne a huby, ktoré by odolali ozónu. Na ozone môže vzniknúť rezistencia (patogény sa časom nestanú odolné). Ničí tiež všetok hmyz (ako blchy, vši, roztoče, ploštice, komáre, muchy a pod.), ale aj hlodavce.

Najúčinnejší dezodoračný efekt

Ozón má tiež najúčinne jší dezodoračn ýefekt, rozkladá nežiaduce zápachy  v prostredí

    1. (cigaretový dym, pachy zvierat, pot, zápachy po varení, zápachy z náterov, lepidiel a pod.), narozdiel od chemických dezodorantov, ktoré zápachy len prekrývajú.
    2. Je ekologický
      Ozón je ekologický a nezanecháva žiadne toxické reziduá, je šetrný k životnému prostrediu a zdraviu ľudí (rýchlo sa rozkladá späť na kyslík) na rozdiel od chemických prípravkov.
    3. Nespôsobuje žiadne alergické či dýchacie problémy
      Ozón nespôsobuje žiadne alergické či dýchacie problémy u ľudí, ktoré môžu vytvárať chemické dezinfekčné prostriedky. Je jednoducho súčasťou ovzdušia.
    4. Dostane sa všade
      Ozón je plyn, ktorý sa narozdiel od aerosolov dostane do všetkých pórovstien, čalúnení a pod
    5. Zlepšuje filtráciu
      Ozón zvyšuje flokuláciu (zrážanie, vločkovanie) a koaguláciu (zhlukovanie) organického materiálu, čím zlepšuje filtráciu.
    6. Odpadá nebezpečenstvo skladovania
      Ozón je nestály a preto neskladovateľný.
    7. Nemá vplyv na kyslosť prostredia
      Ozón nemá vplyv na pH.
    8. Je prívetivý k alergikom
      Ozón je vďaka svojim vlastnostiam prakticky jediným riešením pre alergikov. Jednak v období peľov uskutočňujeme výmenu vzduchu ozónovaním – nievetraním. Ozón taktiež ničí huby, plesne a roztoče, ktoré sú najčastejšími príčinami alergií.

Dĺžka pôsobenia ozónu v miestnosti

Sila ozónu je taká veľká, že začína ničiť mikroorganizmy už s hodnotou 0,1 g ozónu na 1 m3 miestnosti a to do niekoľkých sekúnd. Avšak aj menšie koncentrácie ozónu počas dlhšieho pôsobenia (minúty, hodiny) majú podobné účinky. Po ošetrení miestnosti ozónom jeho sila pretrváva i naďalej v takej koncentrácii, že je schopný i niekoľko dní negatívne pôsobiť na mikroorganizmy, ale aj na zápachy.

Vplyv ozónu na baktérie a vírusy

Baktérie sú mikroskopické, jednobunkové organizmy s primitívnou štruktúrou. Telo baktérie je tvorené relatívne pevnou bunkovou stenou. Ozón interferuje (ovplyvňuje)metabolizmus buniek baktérii a s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku inhibície(útlmu) blokuje prevádzku enzymatického riadiaceho systému. Ozón narúša bunkovú stenu baktérii a narušuje jej štruktúru, čo má za následok likvidáciu baktérie. K procesu oxidácie dochádza v priebehu 1-10 s a k takmer okamžitému zničeniu.

Vírusy sú malé, nezávislé častice postavené z kryštálov a makromolekúl. Na rozdiel od baktérii sa množia len v hostiteľskej bunke, kde transformujú (pretvárajú) cudzí proteín na vlastný. Ozón ničí vírusy difúziou (prenikaním) cez proteínovú schránku do jadra nukleovej kyseliny, čo vedie k poškodeniu vírusovej RNA. Pri vyšších koncentráciách ozón ničí kapsidy (proteínový obal s uloženou genetickou informáciou), alebo vonkajšiu proteínovú schránku oxidáciou DNA (deoxyribonukleová kyselina) alebo RNA(ribonukleová kyselina) a tým narúša štruktúru mikroorganizmu.